Kontroverzne mu ušla NHL, bol hrdinom Sparty. Kubínska posila aj o pästiach s legendou

Takmer štyristo zápasov v českej hokejovej extralige, dva roky v americkej juniorskej súťaži WHL a dva tituly so Spartou Praha. Takto v skratke vyzerala kariéra novej posily Dolného Kubína, 36-ročného Jakuba Langhammera. Nejde o prvé pôsobisko na Slovensku. Odchovanec Kladna hral už za Liptovský Mikuláš a naposledy v Martine.

 

Začiatkom tohto roka ste sa rozhodli aktívnu hokejovú kariéru skončiť. Aké boli dôvody?

Od detstva bojujem s atopickým ekzémom. Potom mi to zmizlo a posledných päť rokov sa mi opäť robí na nohách. Nedalo sa to vydržať. Ekzémy mi išli až do krvi. Boleli ma a nemohol som byť na ľade. Mesiac som si úplne oddýchol. Stále sa to nelepšilo, tak som sa rozhodol skončiť.

Čo vás teda presvedčilo vrátiť sa na ľad? 

Už som nechcel hrať, ale Marek Huba ma presvedčil. Dali mi šancu v Dolnom Kubíne trénovať deti, čo bola moja podmienka. Chceli tiež, aby som hral. Jednu sezónu var vydržím. Nemáme toľko tréningov ako v Martine, kde sa trénovalo každý deň a hrali sme dva zápasy do týždňa. Niektoré tréningy môžem aj vynechať. Uvidím ako budú reagovať ekzémy. Presedlávate už postupne na trénerskú profesiu? Áno. Chcem odovzdávať svoje skúsenosti. Bola by škoda si ich nechať pre seba. Chcem pomôcť ďalším mladým hráčom v hokejovom vývoji. Už som učil v Česku trénovať prvákov a druhákov korčuľovanie. V Dolnom Kubíne to bude pre mňa prvá skúsenosť na celú sezónu.

Vy ste odchovancom Kladna. Aké ste mali hokejové začiatky?

Už ako trojročného ma postavili rodičia na ľad. Ako každý mladý chlapec som si vyberal medzi futbalom a hokejom. V škôlke som povedal, že už na futbal nepôjdem.

V rovnakom klube vyrástol aj Jaromír Jágr. Máte s ním nejaké zážitky?

Až keď som hral v Amerike a trénoval cez leto doma, chodil som si partiou z NHL zatrénovať. Medzi nimi takí hráči ako Kaberle alebo Židlický. Zážitok s Jágrom nemám.

Ako 18-ročný ste odišli do zámoria, kde ste si dva roky zahrali juniorskú WHL. Bola to veľká škola?

Áno. Bol som tam sám bez rodiny. Nevedel som anglicky, iba základy zo základnej školy. Naučil som sa perfektne angličtinu. Začínal som tam žiť sám. Čo sa týka hokejovej úrovne, všetko sa hralo priamočiaro do brány. Hráči mali úplne iný prístup ku tréningu.

Nemrzí, že ste si nezahrali v NHL?

Mal som aj trošku smolu. Po majstrovstvách sveta do 18 rokov mňa a ďalších troch hráčov neskoro prihlásil náš agent na draft do NHL. Ďalší rok sa to už nedalo. Ale aj tak neviem, či by som sa dostal do niektorého klubu. To už je keby.

Na spomínaných majstrovstvách do 18 rokov ste získali s Českom bronzovú medailu. V jednom tíme ste hrali s Hudlerom, Fleischmanom. Za Rusko nastúpil Ovečkin, za Kanadu Stall alebo Parise. Vynikali už vtedy? 

Vtej dobe som ešte tých hráčov veľmi neregistroval. Páčil sa mi Rus Nikolaj Zherdev. Bol veľmi šikovný. Druhým bol Kanaďan Pierre-Marc Bouchard. S tým som sa aj zoznámil. S chlapcami z českej reprezentácie sa poznáme doteraz.

Vaše najkrajšie hokejové časy prišli v Sparte Praha, s ktorou ste získali dva tituly.

Áno, je to tak. Do Vianoc som ešte hral v Mladej Boleslavi prvú ligu. V Sparte bola vždy veľká konkurencia hráčov. Podarilo sa mi to, až keď prišiel tréner František Výborný. Sparta sa nachádzala v dolnej časti tabuľky. Od tej doby som bol v základnom kádri. Vtedy odštartovala moja seniorská kariéra. Oba tituly boli nádherné. Pri prvom som bol vo štvrtom útoku, pri druhom už v útoku s Netíkom a Tonem.

V roku 2006 pri prvom titule ste dokonca strelili víťazný gól v rozhodujúcom šiestom finálovom zápase proti Slávii Praha. Spomeniete si, ako padol?

Bola tam skrumáž pred bránou. Zrazu sa objavil puk predo mnou, tak som ho strelil do brány. Vyhrali sme 3:0 a celú sériu 4:2.

Počas pôsobenia v Česku ste sa dostali do potýčky aj s Jiřím Šlégrom, ktorý mal povesť najtvrdšieho Čecha. Ako to dopadlo?

Bolo to len také pošťuchovanie. Keby ma trafil, neviem, či by som bol ešte na svete.

Posledné sezóny ste pôsobili v Liptovskom Mikuláši a Martine. Znamená to, že sa už na Slovensku usadili?

Páči sa mi na Slovensku. Našiel som si prácu v Ružomberku. Pracujem v jednej firme, ktorá sa zaoberá výrobou brán, žalúzií alebo plotov. Pracujem od 6.00 h do 15.30 h. V zime kratšie. Hokej skončil, človek sa musí venovať niečomu inému. Takýto štart do bežného života je dobrý. Kariéru som mal pestrú a úspešnú. Zahral som si v Česku, mohol som ísť aj do Ruska. Sparta ma nepustila, ale nesťažujem sa.