O SEZÓNE PO SEZÓNE SO ŠÉFTRÉNEROM NÁŠHO KLUBU TOMÁŠOM LUPTÁKOM: našou hlavnou úlohou je nábor, nábor a ešte raz nábor. Pre tých, ktorí ste sa ešte nerozhodli, na aký šport dáte svoje dieťa, dajte ho na hokej, pretože má to zmysel.

Po prvom rozhovore s našim športovým manažérom prichádza na rad ďalši v poradí, tentokrát si slovo zobral náš šéftréner mládeže Tomáš Lupták. Poďme sa pozrieť ako on hodnotí uplynulú nedokončenú sezónu 2019/2020.

 

Aká bola sezóna mládeže z tvojho pohľadu?

Celkovo hodnotím sezónu ako vydarenú, aj keď veľmi náročnú a vyčerpávajúcu. Samozrejme, že si to zhodnotíme ešte hlbšie medzi sebou, nájdeme plusy - mínusy a budeme sa chcieť pokúsiť zo všetkého, čo už poznáme spraviť metodiku pre náš klub, ktorou budeme chcieť zefektívniť našu prácu a jedným dychom musím dodať, že treba zapracovať na náborovej činnosti, pretože početnosť je veľmi dôležitá, nakoľko nie všetci sa pre tento šport narodili. Veľmi Nám chýbal náš tréner, kolega, mentor a priateľ, pán tréner František Duda. Pribudla nám jedna kategória na trénovanie naviac. Museli sme tak pospájať viac kategórií dokopy, aby sme boli fyzicky schopní odtrénovať všetkých.Tak teda poďme sa pustiť do hodnotenia týchto kategórií z môjho pohľadu:

Kadeti

Tréningový proces mali spojený spolu s hráčmi 7. ročníka. Tréningový proces mal svoju kvalitu. Mali sme jeden tréning celoplošný, jeden tréning na stanovištiach kvôli zlepšeniu herných činností jednotlivca (HČJ), jeden tréning delený na obrancov a útočníkov, ako aj 2x tréning, kde sme sa venovali herným kombináciám a trošku systému, takže si myslím, že tam prebiehalo všetko v poriadku. Liga bola nastavená viacúrovňovo. V prvej časti to bolo pre chalanov veľmi ťažké, pretože boli najmladším družstvom v súťaži a niektoré zápasy boli naozaj ubíjajúce. Nasledovala nadstavba, kde to už bolo ľahšie, preto si chalani mohli aj viac dovoliť a určite nesklamali po hernej ani výsledkovej stránke. 

7. ročník 

V tréningovom procese je oproti kadetom len jedna zmena, kedy sme mali namiesto 2 tréningov na nácvik herných kombinácií iba jeden, čo je v tejto kategórii dostačujúce. Pred každým jedným tréningom na ľade sme sa snažili mať suché rozcvičenie, pokiaľ nám to čas umožnil. Čo sa týka ligy, tá bola tiež viacúrovňová. Snažili sme sa o to, aby nám chalani v tejto kategórii hrali čo najviac, a tak sme jedného z našich brankárov poslali na výpomoc do Liptovského Mikuláša, čím sme dosiahli to, že obaja brankári sa nám vychytali veľmi dobre. Takisto sme posunuli jedného hráča od začiatku sezóny ku kadetom a druhého po základnej časti. Adeptov na posunutie k starším bolo viac, avšak nemal by už kto nastúpiť za siedmakov, čo nebolo na škodu, pretože títo hráči si v nadstavbe vytvorili svoju hokejovú osobnosť a ich sebavedomie veľmi narástlo. Aj keď výsledkovo nie  dobre, ale čo sa týka rastu hráčov to bola veľmi dobrá sezóna. Tento krok sa nám vráti čoskoro, možno už v budúcej sezóne, ale skôr si myslím, že až keď tento silný ročník príde celý do kategórie kadetov. 

6. ročník 

Tento ročník spoločne s piatym som mal na očiach málo, nakoľko sa mi kryli tréningy, preto spomeniem len tak okrajovo. Chalani mali 3x spoločný tréning s piatakmi a 1x samostatne. V lige to mali tiež náročné, nakoľko väčšinu zápasov odohrali na dve a pol päťky, a to hrali za šiestakov aj akcelerovanejší piataci. Odohrali toho veľa, čo je dobré a čaká ich ešte veľa tvrdej práce.

5. ročník 

Tento ročník zrekapitulujem tiež iba okrajovo. Tréningový proces bol nastavený ako pri šiestakoch. Čo sa týka zápasov bol jediným kolektívom, ktorý postúpil medzi lepšiu polovicu. Takisto mali šancu si za nich zahrať akcelerovanejší štvrtáci. 

V týchto dvoch kategóriách nechceme moc hodnotiť, musia veľa trénovať, pretože ich čaká ešte dlhá cesta a všetko sa môže zmeniť z roka na rok.

4. a 3. ročník

V prípravke sme chceli vyskúšať nové poznatky zo školení a prejsť v tréningu na to, čo nám odporúča zväz. Myslím, že chalanov tréningy bavili a to je hlavné, no dobudúcna budeme musieť vyvážiť zábavu s nácvikom nových zručností. Odohrali niekoľko zväzových turnajov a niekoľko priateľských turnajov, takže nahrali sa až-až a to je hlavné.

Aká bola sezóna A-mužstva z tvojho pohľadu?

V áčku som bol v pozícii hráča, tak to budem hodnotiť z tohto pohľadu. Zišla sa dobrá partia, ktorá sa pozná už niekoľko rokov a dovolím si povedať, že sme ako jedna veľká rodina. Rodina kubínčanov, nakoľko hráči, ktorí boli cezpoľní, už dlho hrávali aj v mládežníckych kategóriách dorastu u nás v DK. Trénovali sme už aj v lete a okrem toho, že sme medzi sebou zvádzali parádne futbalové zápasy, sme aj niečo potrénovali, a tak sme sa na sezónu zodpovedne pripravili. V auguste nás prebral skúsený tréner Bielečka, ktorý v minulosti mňa aj niektorých chalanov trénoval ako malé deti v prípravke, vďaka čomu sme sa už trošku poznali. Cieľom bol postup do play - off. Pred sezónou to bol odvážny cieľ a podarilo sa nám ho splniť. Základnú dlhodobú časť sme hrali od začiatku veľmi dobre, ale ako to už býva, v každom družstve príde kríza. Na play - off sme sa namotivovali veľmi dobre a keby sme vyhrali prvý zápas v Žiari,mohlo to byť úplne inak. Napriek tomu sa už teraz tešíme na nasledujúcu sezónu. Týmto by som chcel poďakovať v prvom rade mojim skvelým spoluhráčom, trénerom a vedeniu za fantastický návrat do hokeja pod KUBÍNSKYMI MEDVEĎMI po 3  sezónach v amatérskych ligách. Samozrejme, ďakujem aj našim fanúšikom, ktorí sú jedným slovom fantastickí a ja osobne sa pre takých fanúšikov na ľade aj roztrhám, aby sme ich nesklamali, prerože tento šport je divácky šport a v tejto lige to hráme práve pre nich, pre tie elektrizujúce momenty, ktoré nám oni sami prichystajú. Na záver chcem poďakovať nášmu vedúcemu Miroslavovi Mikušovi, ktorý sa počas sezóny o nás staral ako o hráčov NHL. Už teraz sa teším na letnú prípravu s chalanmi a na sezónu, v ktorej sa budeme snažiť spraviť ešte lepší výsledok ako tento rok. 

Ako vnímaš zmeny v súťažiach v sezóne 2019/2020?

Slovenský hokej sa chce odraziť od dna, a tak skúša kadečo. Myslím si, že zmena v súťažiach sa už žiadala a model, ktorý sa vymyslel, je dobrý, ale ako každá nová vec, aj táto potrebuje odhaliť chyby. Tie sa ukázali a teraz je na kompetentných, aby ich odstránili. Veľkým negatívom je počet ostaršených hráčov. Druhým negatívom je veľká fluktuácia hráčov medzi ročníkmi v daných kluboch, hlavne v tých väčších, ktoré si pravidlá prispôsobujú pre seba a menšie kluby tým trpia. Tretím negatívom nielen v žiackych súťažiach sú rozhodcovia. Viem, že to majú ťažké a robia to za almužnu, ale treba si uvedomiť, že ubližujú tým najmenším, aj keď veľakrát nevedomky a ja ako tréner im do toho nezasahujem, skôr ich chránim, ale niekedy to presahuje únosnú mieru. 

Ako vnímaš cestu, ktorou sa chce uberať slovenský hokej?

Už sme tu mali strašne veľa škôl - ruskú, finsku, švédsku, americkú, kanadskú, teraz znovu fínsku, no my sme predsa slováci. Národ, ktorý si závidí aj nos medzi očami. Národ, ktorý má veľké egá. Národ, ktorý sa nevie dohodnúť. Hokej sa globalizuje a tak si treba z každej školy zobrať to, čo dokážeme aplikovať v našich podmienkach. Veci, ktoré sa tu začali robiť, sú dobré. Ani tá fínska škola, o ktorej sa rozpráva, nie je fínska, ale globálna, na ktorú nemáme ešte vybudované podmienky, preto sa nám ťažko aplikujú nové poznatky. Tento reštart slovenského hokeja bude trvať ešte 10 až 15 rokov, ale ak budeme tvrdo pracovať, tak sa dostaneme tam, kam patríme. Celý tento systém je založený na početnosti detí v jednotlivých ročníkoch a udržaní hráča pri hokeji čo najdlhšie tým, že špecializáciu oddialime do najstaršieho žiackeho veku, pretože deti sa majú dovtedy hrať. Je to síce veľmi fajn myšlienka, ale na to potrebujeme počet, ktorý zatiaľ nemáme. Takže našou hlavnou úlohou je nábor, nábor a ešte raz nábor. Pre tých, ktorí ste sa ešte nerozhodli, na aký šport dáte svoje dieťa, dajte ho na hokej, pretože má to zmysel.