ZAMERANÉ NA NAŠICH ODCHOVANCOV: RADOVAN GABRI - RITTEN RENON

Našou filozofiou vždy bolo vychovať hokejistu pre profi úroveň alebo reprezentáciu. V tomto sa budeme snažiť pokračovať. V najbližšom období sme sa rozhodli, že Vám našich odchovancov predstavíme bližšie. Prvým z nich je Radovan Gabri, ktorý momentálne pôsobí v Alps Hockey league v tíme Ritten Renon. 

Radovan pôsobil u nás v klube od predprípravky až po dorast a potom jeho kroky smerovali do Talianka. Ako sám uviedol nižšie pôsobil v 5 tímoch. Prečítajte si zaujímavý rozhovor s našim odchovancom, ktorého sme na diaľku vyspovedali keďže momentálne je v plnom zápasovom zaťažení pred blížiacim sa play off. 

 

Vyrastal si v Kubínskych medveďoch, pamätáš si na svoje hokejové začiatky ?

Áno ,boli to náročné ale o to krajšie roky strávené zo skvelou partiou chalanov a rodičov, ktorú sme si vytvorili počas nášho pôsobenia na športovej škole M. Kukučina v Dolnom Kubíne od 5-9 triedy. Počas celého štúdia a trénovania zápasov sme boli ako jedna veľká rodina. Navzájom sme sa povzbudzovali a pomáhali si ,či na ľade alebo aj mimo neho. S odstupom času si uvedomujem ako veľmi im na nás záležalo. Našim rodičom ,trénerom, organizačnému výboru, učiteľom pod záštitou pani Riaditeľky Števonkovej , ktorá nás podporovala a vždy prišla pozrieť na nejaký ten zápas alebo turnaj. Niekoľko krát sa nás zastala , keď sme ako deti niečo zlé spravili, alebo nás ospravedlnila pri neskoršom príchode na hodiny po tréningoch. Každopádne všetci títo ľudia okolo nás nám vždy vytvorili tie najlepšie podmienky pre nás športový ,fyzický ale aj vedomostný rast.

 

Aké bolo obdobie čo si strávil v našom klube ?

Na obdobie v Dolnom Kubíne mám veľmi dobré spomienky. Nebolojednoduché skĺbiť dokopy školu, tréningy a zápasy. Vždy to bolo náročné hlavne na čas ,keďže som dochádzal z vedľajšej dedinky Oravská Poruba. Skoro každý deň som odchádzal o 5 na ranný tréning a prichádzal som o 7 večer. Počas môjho pôsobenia v Medveďoch ma trénovalo viacero trénerov, ale mne utkveli v pamäti hlavne mena ako L.Jesensky,P.Koštál a P.Holaza, ktorým chcem týmto poďakovať za skvelú prácu a všetko čo ma naučili nie len ako hokejistu ale aj ako človeka.

 

Už pomerne v mladom veku si odišiel do Talianska. Ako si to tam zvládal?

Áno mal som ledva 16 rokov keď prišla ponuka a ja som vycestoval do pre mňa vtedy cudzieho sveta . Bol som veľmi zvedavý ako ma v novom tíme príjmu. Bolo skvelé, že som sa dostal do tímu, ktorý viedol môj bývalý tréner P.Holaza, takže som mohol nadviazať na jeho prácu cez ktorú sme sa v rokoch 2009-2010 dostali do Baráže o Extraligu s Medveďmi. Zo súkromia to bolo o čosi náročnejšie, býval som zo spoluhráčom. V 16 rokoch si pripravovať všetko sám bolo pre mňa úplne novinkou kde mi veľmi pomáhali cez skype a sociálne siete moji rodičia. Ako si navariť , oprať alebo aj ako vyžehliť košeľu. Vo všetkom ma podporovali a vždy mi boli oporou.

 

V koľkých kluboch si v Taliansku doteraz pôsobil ?

Bolo ich do dnešného dňa 5. Od 2010 - 2015, som pôsobil v Klube Asiago kde som hrával jeden rok dorast a aj juniorku . Odohral som tam dokopy 144 zápasov a nazbieral 155 kanadských bodov. Bolo mi umožnené hrávať aj za A-mužstvo niekoľko zápasov, ale aj na farme Asiaga( Pergine) .V sezóne 2015-2017 som obliekal dres tímu Neumarkt Egna a po týchto dvoch rokoch som sa presunul o kúsok bližšie k Slovensku. Pôsobil som v tíme Broncos Vipiteno , ktoré sa nachádza priamo na hraniciach medzi Talianskom a Rakúskom. Aktuálne pôsobím v Ritten Renon, ktorý je vInternacionalnej lige AHL-Alps hockey league kde je dokopy 16 tímov- 8 talianskych 6 rakúskych a 2 Slovinské. Toto mesto sa nachádza 1,200 m.n.m , preto sa aj táto súťaž volá Alpská hokejová liga.

 

Aké podmienky si našiel v týchto kluboch ? Sú porovnateľné so Slovenskom ?

Podmienky môžem porovnať zatiaľ len v mládežníckom hokeji, keďže na Slovensku som ešte nepôsobil v žiadnom A-mužstve .V prvom rade musím povedať, že v každom ročníku bolo 25-30 hráčov a vládla veľká rivalita. Ale srdce bije pre jeden tím takže sa každý snažil podať čo najlepšie výkony , pretože tréneri si všímali naše nasadenie na ľade ale aj mimo neho .Na štadión sme vždy chodili skôr , pretože už v mladom veku nás tréneri viedli k profesionalite. Začínalo to vždy od prípravy hokejky a výstroje . Potom sme robievali vídeoanalýzu predošlých zápasov a ďalej nasledovali veci ako pre každého športovca, spoločná rozcvička alebo aj pred tréningom schody ,rebrík. Tréneri sa zameriavali aj na palicovú techniku , ktorú sme trénovali predtým ako sme vyšli na ľad. V podstate, boli veľmi dôležité tréningy aj mimo ľadu .Po tréningoch nás viedli k strečingom a regenerácii, hlavne z toho dôvodu , aby nám telo slúžilo čo najdlhšie. K čomu si veľmi rád spomeniem a dodržujem to doteraz je plnohodnotná strava pri každom športe. Tréneri nás viedli k pestrej strave, doplnkom stravy a snažili sme sa dodržiavať , že to čo sme v tréningoch vypotili, aby aj naše telo prijalo.

 

Teraz momentálne pôsobíš v Ritenne. Máš tam všetko čo potrebuješ ?

Vo svete nie je ideálna situácia kvôli pandémii. Môžem povedať, že nám klub vytvára skvelé podmienky aj v tom pre nás športovcov veľmi zvláštnom období. Nemôžeme vidieť rodinu ani svojich najbližších a v neposlednom rade prebiehajú zápasy bez divákov. Ritten je veľmi dobrý klub ,ktorý ma tie najvyššie ambície ,ale keďže nebolo jasné či vôbec a ako sa začne táto sezóna ,poskladali mužstvo z domácich a pomerne mladých hráčov, kde doplnili len dvoch cudzincov. Ak sa vrátim k otázke či mám všetko čo potrebujem ,tak musím povedať že áno. Mám skvelé bývanie 2 minúty od štadiónu, kde je vlastne v tomto momente všetko len pre nás. Keďže fungujeme v takzvanej BUBLINE kde nás aj pred každým zápasom 2x do týždňa testujú. Pod zimným štadiónom sa nachádza posilňovňa, ktorá je len pre nás, keďže v období pandémie sú tieto centra zatvorené. Každý deň sa nám venuje kondičný Tréner ako aj pred tréningom tak aj po ňom. Máme k dispozícii fyzioterapeutov , ktorí sa nám venujú keď to telo vyžaduje. Čo musím povedať veľmi mi chýbajú rodičia, sestra a moje krstňa Dorotka, ktorí mi v predošlých rokoch dodávali veľa energie ,keďže za mnou cestovali skoro každý mesiac.

 

V tabuľke ste na ôsmom mieste, štyri kolá do konca základnej časti ešte bojujete o čo najlepšie postavenie. Sú pre teba tieto zápasy už ako play off?

Momentálne bojujeme naozaj o každý bod a zápasy už majú nádych play off, keďže by sme sa chceli udržať v prvej osmičke tímov. Máme mladé mužstvo ako som spomínal, chalani sa veľmi snažia ale chýbajú im skúsenosti , keďže prechod z juniorského hokeja do takzvaného veľkého hokeja je veľmi náročný a nie všetci to dokážu zvládnuť. Samozrejme snažím sa aj ja svoje skúsenosti pretaviť v zápasoch a čo to odovzdať spoluhráčom či v kabíne , mimo ľadu alebo aj na ňom . Aktuálne máme Fínskeho trénera , ktoriý má vo mne dôveru o čom svedčí aj môj ICE-time cez 25 min.

 

Aký cieľ máte v tejto sezóne?

Náš cieľ v tejto sezóne bol stať sa majstrami Talianska. Je to súťaž, ktorá sa hrá popri Alpskej lige no nakoniec sme sa do finále dostali ako sme chceli ale tam sme prehrali 2:1 na série proti Asiagu ,v ktorom som začínal a v ktorom aj pôsobí Marek Vankúš,  ktorý tiež vyrastal v Dolnom Kubíne. Po zápase sme si pogratulovali a prial som mu to. Hrali naozaj dobrý hokej. Ďalšie ciele sú dostať sa čo najďalej v play off  Alpskej ligy.

 

Rado ďakujeme ti, že si si našiel na nás čas a našim fanúšikom si priniesol zaujímavý rozhovor. Nech sa ti ešte zvyšok sezóny vydarí čo najlepšie po osobnej ale aj teamovej stránke a tešíme sa a zároveň dúfame, že nám to situácia dovolí a opäť absolvuješ tréningy v letnej príprave s našimi chlapcami z A - mužstva.